321 VYHLÁŠKA Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 23. júla 2008 o jazykovej škole, Príloha k vyhláške č. 321/2008 Z. z.

SKÚŠOBNÝ PORIADOK PRE ŠTÁTNE JAZYKOVÉ SKÚŠKY, Skúšobný poriadok pre štátne jazykové skúšky upravuje obsah a rozsah skúšok, postup pri vykonávaní všetkých druhov štátnych jazykových skúšok v súlade s referenčným rámcom.

Čl. 1 Základná štátna jazyková skúška

1. Cieľom základnej štátnej jazykovej skúšky je preveriť vedomosti, jazykové zručnosti z cudzieho jazyka a postoje, ktoré zodpovedajú jazykovým požiadavkám definovaným v stupni B2 referenčného rámca.

2. Obsah základnej štátnej jazykovej skúšky je zameraný na bežné životné situácie a na základné otázky politického,

hospodárskeho a kultúrneho diania v cieľovej jazykovej oblasti a ich porovnanie so Slovenskou republikou. Účastníkmá preukázať schopnosť porozumieť hovorenému a písomnému textu a samostatne ústne i písomne sa vyjadrovať o určených témach v rozsahujazykových prostriedkov, ktoré sú určené stupňom náročnosti časti vzdelávacieho programu jazyka pre základný kurz, stredný kurz a prípravný kurz na základnú štátnu jazykovú skúšku v jazykovej škole v súlade s referenčným rámcom. Prvému stupňu náročnosti základnej štátnej jazykovej skúšky zodpovedá 525 až 600 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy.

3. Písomnou časťou skúšky sa preveruje

a) stupeň porozumenia vypočutého cudzojazyčného textu v celkovom rozsahu 2 x dve až tri minúty alebo 150 až 200 slov formou počúvania s porozumením alebo formou diktátu v rozsahu 100 plnovýznamových slov,

b) stupeň porozumenia čítaného cudzojazyčného textu v celkovom rozsahu 500 až 600 slov,

c) schopnosť používať vybrané gramatické a lexikálne štruktúry v cudzom jazyku formou prekladu do cudzieho jazyka v rozsahu 100 plnovýznamových slov,

d) schopnosť napísať súvislý jazykový prejav v cudzom jazyku v celkovom rozsahu 180 až 220 slov.

4. Na vypracovanie písomnej časti sa určuje čas štyri hodiny. Pri preverovaní zručností uvedených v bode 3 písm. c) a d) sa môže používať slovník.

5. Ústnou časťou skúšky sa preveruje

a) schopnosť pohotovo reagovať v cudzomjazyku v bežných životných situáciách,

b) schopnosť plynulo rozprávať o určených konverzačných a faktografických témach a o vlastnom čítaní beletrie autorov z oblasti cieľového jazyka v príslušnom cudzom jazyku,

c) preukázanie potrebných vedomostí.

Ústna časť skúšky nemá trvať dlhšie ako 20 minút a menej ako 15 minút; dĺžka prípravy sa rovná dĺžke ústnej časti skúšky.

Čl. 2 Všeobecná štátna jazyková skúška

1. Cieľom všeobecnej štátnej jazykovej skúšky je preveriť vedomosti, jazykové zručnosti z cudzieho jazyka a postoje, ktoré zodpovedajú jazykovým požiadavkám definovaným v stupni C1 až C2 referenčného rámca.

2. Obsah všeobecnej štátnej jazykovej skúšky má podobné zameranie ako pri základnej štátnej jazykovej skúške a zameriava sa aj na základnú problematiku z pracovného odboru účastníka. Na všeobecnej štátnej jazykovej skúške má účastník preukázať hlbšie vedomosti z reálií a literatúry krajín príslušnej jazykovej oblasti a vyššiu mieru osvojenia cudzieho jazyka v rozsahu jazykových prostriedkov a vedomostí, ktoré zodpovedajú stupňom náročnosti časti vzdelávacieho programu jazyka pre stredný kurz, vyšší kurz a prípravný kurz na štátnu jazykovú skúšku v jazykovej škole v súlade s referenčným rámcom. Druhému stupňu náročnosti všeobecnej štátnej jazykovej skúšky zodpovedá 840 až 980 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy a aktívna znalosť asi 4 000 lexikálnych jednotiek.

3. Písomnou časťou skúšky sa preveruje

a) stupeň porozumenia vypočutého cudzojazyčného textu v celkovom rozsahu minimálne 2 x tri až štyri minúty vrátane inštruktáže alebo 200 až 300 slov formou počúvania s porozumením alebo formou náročnejšieho diktátu v rozsahu 100 plnovýznamových slov,

b) stupeň porozumenia čítaného náročnejšieho cudzojazyčného textu v celkovom rozsahu 600 až 800 slov,

c) schopnosť používať vybrané náročnejšie gramatické a lexikálne štruktúry v cudzom jazyku formou náročného prekladu do cudzieho jazyka v rozsahu 100 plnovýznamových slov,

d) schopnosť napísať súvislý jazykový prejav v cudzom jazyku alebo voľne spracovať v cudzom jazyku určenú tému v celkovom rozsahu minimálne 300 slov.

4. Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určuje čas štyri hodiny. Pri preverovaní zručností uvedených v bode 3 písm. c) a d) možno použiť slovník.

5. Ústnou časťou skúšky sa preveruje

a) schopnosť pohotovo, prirodzene, plynulo a správne reagovať v cudzom jazyku v bežných životných situáciách na jazykovej úrovni skúseného používateľa jazyka,

b) schopnosť plynulo a jazykovo správne hovoriť v cudzom jazyku o určených konverzačných témach a faktografických témach, o vlastnom čítaní beletrie autorov z oblasti cieľového jazyka v origináli,

c) preukázanie požadovaných vedomostí.

Ústna časť skúšky trvá 25 až 30 minút, dĺžka prípravy je 20 až 25 minút.

Čl. 3 Odborná štátna jazyková skúška

1. Cieľom odbornej štátnej jazykovej skúšky je preveriť vedomosti a jazykové zručnosti z cudzieho jazyka, ktoré jazykovou náročnosťou zodpovedajú požiadavkám definovaným v stupni C1 referenčného rámca.

2. Odbornú štátnu jazykovú skúšku možno vykonať v odbore spoločenskovednom, prírodovednom, medicínskom, technickom alebo ekonomickom.

3. Odbornú štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne vykonal základnú štátnu jazykovú skúšku alebo všeobecnú štátnu jazykovú skúšku.

4. Stupňu náročnosti odbornej štátnej jazykovej skúšky zodpovedá 315 až 380 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy po absolvovaní základnej jazykovej skúšky, t. j. 840 až 980 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy.

5. Písomnou časťou odbornej štátnej jazykovej skúšky sa preveruje

a) stupeň porozumenia vypočutého cudzojazyčného textu z príslušného odboru v celkovom rozsahu 2 x tri až štyri minúty alebo 200 slov formou počúvania s porozumením,

b) stupeň porozumenia čítaného cudzojazyčného textu z príslušného odboru v celkovom rozsahu 600 až 800 slov,

c) schopnosť napísať súvislý jazykový prejav v cudzom jazyku určenou formou na určenú tému odborného charakteru v celkovom rozsahu minimálne 300 slov,

d) schopnosť používať vybrané náročnejšie gramatické a lexikálne štruktúry v cudzom jazyku formou prekladu odborného textu do cudzieho jazyka v rozsahu 100 plnovýznamových slov.

Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určuje čas štyri hodiny. Pri preverovaní zručností uvedených v písmenách c) a d) možno použiť slovník.

6. Ústnou časťou odbornej štátnej jazykovej skúšky sa preveruje

a) stupeň komunikačných schopností a jazykových zručností v príslušnom cudzom jazyku formou riadeného rozhovoru na úrovni skúseného používateľa jazyka,

b) stupeň vedomostí z daného odboru v príslušnom cudzom jazyku vyjadrený adekvátnou odbornou jazykovou formou.

Ústna časť trvá 25 až 30 minút, dĺžka prípravy sa rovná maximálne dĺžke ústnej skúšky.

Čl. 4 Špeciálne štátne jazykové skúšky

1. Cieľom špeciálnej štátnej jazykovej skúšky je preveriť vedomosti, jazykové zručnosti z cudzieho jazyka a postoje, ktoré zodpovedajú jazykovou náročnosťou požiadavkám definovaným v stupni C2 referenčného rámca.

2. Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku možno vykonať z odboru prekladateľstvo alebo z odboru tlmočníctvo.

3. Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne absolvoval všeobecnú štátnu jazykovú skúšku alebo jej náhradu podľa § 7 ods. 7.

4. Účastník má špeciálnou štátnou jazykovou skúškou preukázať hlboké vedomosti, vysokúmieru osvojenia cudzieho jazyka a istotu jazykových vedomostí a zručností špecifických pre príslušný odbor. Tretiemu stupňu náročnosti špeciálnej štátnej jazykovej skúškyzodpovedá 105 až 140 hodín výučby v kurze štátnej jazykovej školy po vykonaní všeobecnej štátnej jazykovej skúšky, t. j. 945 až 1 120 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy podľa vzdelávacieho programu.

Čl. 5 Špeciálna štátna jazyková skúška z odboru prekladateľstvo

1. Ťažisko špeciálnej štátnej jazykovej skúšky z odboru prekladateľstvo je v jej písomnej časti.

2. Písomnou časťou skúšky sa preveruje

a) schopnosť preložiť náročný súvislý cudzojazyčný text beletristického charakteru a

b) odborný text všeobecného charakteru v rozsahu minimálne 150 až 200 slov do slovenského jazyka,

c) schopnosť preložiť náročný slovenský text všeobecného charakteru v rozsahu 200 až 250 slov do cudzieho jazyka.

Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určuje čas štyri hodiny. Pri práci môže účastník použiť rôzne slovníkya príslušné normatívne príručky.

3. Ústnou časťou skúšky sa preveruje

a) schopnosť preložiť text v rozsahu minimálne 40 slov z cudzieho jazyka do slovenského jazyka spojenú s praktickou aplikáciou teoretických poznatkov a funkčnosti štýlu,

b) rozsah vedomostí z teórie prekladu,

c) osvojenie si poznatkov reálií krajín z príslušnej jazykovej oblasti s dôrazom na ich význam pre špeciálne prekladateľské zručnosti.

Ústna časť skúšky nemá trvať dlhšie ako 30 minút, dĺžka prípravy sa rovná maximálne dĺžke ústnej skúšky.

Čl. 6  Špeciálna štátna jazyková skúška z odboru tlmočníctvo

1. Ťažisko špeciálnej štátnej jazykovej skúšky z odboru tlmočníctvo je v jej ústnej časti.

2. Písomnou časťou skúšky sa preveruje

a) stupeň porozumenia vypočutého cudzojazyčného textu s dôrazom na znalosť reálií v celkovom rozsahu minimálne 2 x štyri minúty alebo 200 slov a schopnosť reprodukcie vypočutého cudzojazyčného textu v slovenskom jazyku a naopak,

b) schopnosť pohotovo napísať v cudzom jazyku v rozsahu minimálne 300 slov záznam vypočutého textu v slovenskom jazyku v rozsahu 2 x štyri minúty alebo 400 slov a naopak.

Na vypracovanie písomnej časti sa určuje čas tri hodiny. Pri preverovaní zručnosti uvedenej v písmene b) môže účastník použiť slovník.

3. Ústnou časťou skúšky sa preveruje

a) schopnosť konzekutívne (následne) a simultánne (súbežne) tlmočiť hovorený a reprodukovaný prejav z cudzieho jazyka do slovenského jazyka,

b) schopnosť konzekutívne a simultánne tlmočiť hovorený a reprodukovaný prejav zo slovenského jazyka

do cudzieho jazyka,

c) rozsah vedomostí z teórie tlmočenia a z reálií krajín príslušnej jazykovej oblasti s dôrazom na ich význam pre špeciálne schopnosti tlmočenia.

Ústna skúška nesmie trvať dlhšie ako 45 minút vrátane dĺžky prípravy v bode c), čo je najviac 15 minút; skúška z tlmočenia prebieha bez prípravy okrem oboznámenia sa s tematickým okruhom tlmočenia. Pri simultánnom tlmočení účastník skúšky pracuje s textom v rámci známeho tematického okruhu, ktorý si účastník vyžreboval.

Spoločné ustanovenia

Čl. 7 Prihlasovanie na skúšku

1. Účastník skúšky je prihlásený na skúšku, ak odovzdal v predpísanom termíne správne a úplne vyplnenú prihlášku na predpísanom tlačive a zaplatil určenú úhradu. Úplne vyplnená prihláška na základnú štátnu jazykovú skúšku a všeobecnú štátnu jazykovú skúšku musí obsahovať aj zoznam prečítanej beletrie autorov z krajiny cieľového jazyka v origináli, a to najmenej tri diela pre základnú štátnu jazykovú skúšku a päť diel pre všeobecnú štátnu jazykovú skúšku. Účastník so zdravotným znevýhodnením vyžadujúci úpravu priebehu skúšky musí oznámiť túto skutočnosť a vyznačiť ju v prihláške. Ak účastník nesplní tieto podmienky, nebude pozvaný na skúšku.

2. Pri skúške sa vyžaduje dobrá znalosť slovenského jazyka.

3. Pri žiadosti o zrušenie prihlášky na skúšku pred dňom jej konania jazyková škola na požiadanie vráti úhradu zníženú o päť percent, ktoré predstavujú náklady spojené s registráciou účastníka skúšky.

Čl. 8 Priebeh a hodnotenie skúšky

1. Počas písomnej časti skúšky dozorujúci učiteľ (ďalej len „dozorujúci“) dbá, aby každý účastník sedel v lavici sám a pracoval celkom samostatne len s povolenými pomôckami. Do protokolu o priebehu písomnej časti skúšky dozorujúci vyplní zasadací poriadok, mennýzoznam účastníkov v triede, číslo voľnej témy, ktorú si účastník vybral, odchod a príchod účastníka z/do triedy počas písomky (dvaja účastníci nesmú byť súčasne mimo triedy), čas odovzdania písomnej práce a počet odovzdaných hárkov písomnej práce vrátane konceptu.

Účastník píše len na opečiatkované hárky papiera. Pred začatím písomnej práce dozorujúci overí totožnosť účastníka skúšky podľa občianskeho preukazu alebo pasu a overí správnosť rodného čísla uvedeného v prihláške účastníka podľa § 11 ods. 7 zákona.

2. Účastník môže pracovať štyri hodiny okrem odboru tlmočníctvo, inštruktáž dozorujúceho trvá 30 minút.

3. Počúvanie s porozumením – v príslušnom rozsahu podľa druhu skúšky si účastník vypočuje dvakrát ten istý text. Vopred sa krátko oboznámi so zadaním cvičení a pri počúvaní si môže robiť poznámky. Až po ukončení počúvania vypĺňa pracovný hárok. Ak ide o diktát, dozorujúci prečíta celý diktát, potom diktuje po logických úsekoch, na záver prečíta celý text ešte raz. Dozorujúci oznámi ukončenie tejto časti písomnej skúšky a účastník prácu odovzdá.

4. Čítanie s porozumením – účastník dostane text a cvičenia s inštrukciami na vypracovanie. Pri tejto časti skúšky nesmie používať slovníky okrem prípadov určených skúšobným poriadkom. Dozorujúci oznámi ukončenie tejto časti písomnej skúšky a účastník prácu odovzdá.

5. Preklad a voľná téma – účastník po odovzdaní oboch predošlých častí písomnej práce spracuje ďalšie časti písomnej skúšky v poradí podľa vlastného uváženia a môže používať slovník. Povolené je použitie knižnej formy slovníkov. Elektronické slovníky môžu obsahovaťaj iné, na skúške neprípustné formy jazykovej podpory a mohli by vytvoriť nerovnosť podmienok na vykonanie skúšky. Z troch voľných tém si vyberie jednu a spracuje ju v predpísanom rozsahu a forme.

6. Účastník píše perom a len na opečiatkované hárky papiera. Každý hárok účastník podpíše. Hárky s poznámkami a koncepty okrem toho prečiarkne. Všetky prijaté hárky po ukončení skúšky účastník odovzdá.

Dozorujúci všetky odovzdané hárky skontroluje, založí do obalu účastníka a napíše do protokolu ich počet. Ak účastník neodovzdá všetky časti písomnej práce, dozorujúci poznačí túto skutočnosť do protokolu a nechá si ju od účastníka potvrdiť podpisom v poznámke protokolu.

7. Ak si účastník počína na skúške nedovoleným spôsobom, dozorujúci preruší jeho skúšku, napíše o tom záznam, ktorý predloží predsedovi komisie pre štátne jazykové skúšky. Účastník v skúške nepokračuje a posudzuje sa, akoby pri písomnej časti skúšky neprospel.

8. Pri určení celkového výsledku písomnej časti skúšky sa prihliada na všetky jej zložky, ktoré sa hodnotia osobitne. Celkové hodnotenie písomnej časti skúšky je priemerom hodnotení jej zložiek, ktoré kontrolujú a hodnotia dvaja členovia komisie pre štátne jazykové skúšky. Ich rozhodnutie je konečné. Celková úroveň písomnej časti skúšky účastníka sa osobitne  zvažuje, ak účastník z niektorej jej časti nevyhovel. Ak nevyhovel z viac ako jednej časti písomnej skúšky, tak nevyhovel pri písomnej časti skúšky. O výsledku písomnej časti skúšky sa vyhotovuje zápisnica.

9. Hodnotenie jednotlivých zložiek písomnej časti štátnych jazykových skúšok vyžaduje jednotný postup, označovanie chýb a spoločnú inštruktáž opravovateľov. 

Pokyny na opravu písomnej časti štátnej jazykovej skúšky

A. Označovanie chýb

Chyby treba označovať jednotne a prehľadne takto:

  • pravopisná chyba = jednoduché podčiarknutie
  • „malá“ gramatická chyba = krížik nad chybou
  • lexikálna chyba, zle použité slovo = vlnovka
  • štylistická chyba = súvislá čiara pod celým chybným výrazom (vetou)
  • „veľká“ chyba = dvojité podčiarknutie

Na konci každej čiastkovej práce sa urobí súčet chýb,

napríklad: ___ = 5, x = 4, ______________ = 3, atď.

 

B. Hodnotenie chýb

„malá“ chyba = 1 zlý bod

„veľká“ chyba = 4 zlé body

a) „veľká“ chyba – v gramatike svedčí o neznalosti základných gramatických pravidiel (učivo základného kurzu),

– v lexike mení alebo zatieňuje správny význam,

– vo frazeológii a štýle taká chyba, ktorá narušuje význam písaného prejavu,

– základná pravopisná chyba,

 b) „malá“ chyba – prípady v písmene a) nemenované

 C. Klasifikácia

Klasifikuje sa štyrmi stupňami, znamienka + a – sa nepoužívajú. Vzhľadom na rozdielnu obtiažnosť a váhu jednotlivých častí písomnej skúšky hodnotíme ich diferencovane takto:

I. Diktát, reprodukcia, preklad z cudzieho jazyka do slovenčiny, počúvanie s porozumením a čítanie s porozumením:

  • výborný: 1 až 4 zlé body
  • veľmi dobrý: 5 až 10 zlých bodov
  • dobrý: 11 až 15 zlých bodov
  • nevyhovel: viac než 15 zlých bodov

II. Preklad do cudzieho jazyka a voľná téma:

  • výborný: 1 až 7 zlých bodov
  • veľmi dobrý: 8 až 16 zlých bodov
  • dobrý: 17 až 25 zlých bodov
  • nevyhovel: viac než 25 zlých bodov

Ak sa hodnotí v percentách, potom je klasifikácia nasledujúca:

  • výborný: 100 až 90 % správnych odpovedí
  • veľmi dobrý: 89 až 80 % správnych odpovedí
  • dobrý: 79 až 70 % správnych odpovedí
  • nevyhovel: menej ako 69 % správnych odpovedí

10. Výsledok písomnej časti skúšky (vyhovel – nevyhovel) oznámi predseda komisie pre štátne jazykové skúšky účastníkovi písomne najneskôr dva týždne pred začiatkom ústnej časti skúšky. Súčasne oznámi účastníkovi, ktorý úspešne vykonal písomnú časť skúšky, deň konania ústnej časti skúšky.

11. Ak účastník nevyhovel pri písomnej časti skúšky, nemôže vykonať ústnu časť skúšky. Účastník má možnosť nahliadnuť do opravenej písomnej časti svojej práce v určenomtermíne. Z písomných prác sa nevydávajú kópie.

12. Ústna časť skúšky sa koná najskôr tri týždne po písomnej časti skúšky a je verejná.

13. Konkrétne obsahové zameranie ústnej časti skúšky si účastník vyžrebuje.

14. Účastníkovi sa po vyžrebovaní otázky na ústnu časť skúšky poskytne čas na prípravu určený skúšobným poriadkom. Pri príprave môže účastník používať len pomôcky, ktoré mu poskytne skúšobná komisia.

Účastník v žiadnom prípade nesmie pri ústnej odpovedi čítať súvislý text z písomnej prípravy.

15. V ústnej časti skúšky, ktorá má formu rozhovoru v príslušnom jazyku, sa účastníkovi poskytne možnosť súvislo samostatne hovoriť v cudzom jazyku o vyžrebovaných témach. Prejav účastníka môže skúšobná komisia stimulovať rôznym názorným materiálom (fotografiami, prospektmi, tabuľkami, grafmi, diapozitívmi, obrázkovými publikáciami, mapami), čítaným textom, hovoreným a reprodukovaným prejavom.

16. Pri hodnotení ústnej časti skúšky je dôležité praktické zvládnutie jazyka v jeho sociálnych funkciách s prihliadnutím na správnosť a komunikačnú primeranosť jazykového prejavu, výslovnosť, intonáciu, interakciu a celkovú dynamiku ústneho prejavu.

Vedomosti účastníka o reáliách a literatúre krajín príslušnej jazykovej oblasti v zmysle požiadaviek určených rámcovými osnovami a ich porovnanie s reáliami Slovenskej republiky ovplyvňujú stupeň prospechu účastníka skúšky. Každá žrebovaná otázka sa hodnotísamostatne. Celkové hodnotenie ústnej časti skúšky je priemerom hodnotení čiastkových odpovedí analogicky k bodu 8. Pri nerovnakom hodnotení účastníka skúšky skúšajúcimi rozhoduje o hodnotení účastníka predseda skúšobnej komisie.

17. Po ústnej časti skúšky hodnotí skúšobná komisia celkový výsledok štátnej jazykovej skúšky. Rokovanie skúšobnej komisie pri hodnotení výsledkov skúšky je neverejné. Pri určovaní celkového hodnotenia štátnej jazykovej skúšky sa prihliada na celkové výsledky písomnej i ústnej časti skúšky. Rozhodnutie skúšobnej komisie o výsledku skúšky je konečné. O celkovom hodnotení absolventov skúšky sa vyhotoví zápisnica.

Výsledok štátnej jazykovej skúšky oznámi účastníkovi predseda skúšobnej komisie pred celou komisiou v deň, v ktorom vykonal ústnu časť skúšky. Vysvedčenie o úspešnom vykonaní štátnej jazykovej skúšky jazyková škola vydá do piatich pracovných dní od konaniaústnej časti skúšky. Absolvent skúšky potvrdí podpisom prevzatie vysvedčenia. Neúspešnému účastníkovi v rovnakom termíne oznámi výsledok skúšky a podmienky opakovania ústnej časti skúšky.

18. Účastníkovi, ktorý úspešne vykonal písomnú časť štátnej jazykovej skúšky, ale neprospel pri ústnej časti skúšky, môže komisia pre štátne jazykové skúšky povoliť jedno opakovanie ústnej časti skúšky v ďalšom skúšobnom období. Na opakovanú skúšku sa účastníkprihlási najneskôr do roka od vykonania písomnej časti skúšky a môže ju vykonať najneskôr do dvoch rokov od vykonania písomnej časti skúšky. Pri opakovaní časti skúšky účastník musí zaplatiť polovicu úhrady, ktorá je ustanovená pre vykonávanú skúšku.

19. Účastník, ktorý požiadal z vážnych dôvodov o odklad vykonania ústnej časti skúšky, sa môže prihlásiť a vykonať skúšku v určenom termíne do roka od vykonania písomnej časti skúšky. Účastník skúšky môže o odklad požiadať len raz.

20. Dokumentácia štátnych jazykových skúšok sa vedie v slovenskom jazyku, a to:

b) prihlášky a doklady o zaplatení úhrady účastníkov za štátne jazykové skúšky,

c) protokol z písomnej časti štátnych jazykových skúšok,

d) vzory zadaní písomnej časti štátnych jazykových skúšok,

e) písomné práce účastníkov,

f) zápisnica z písomnej časti štátnych jazykových skúšok,

g) protokol z ústnej časti štátnych jazykových skúšok a odpis vysvedčenia,

h) zápisnica z celkového hodnotenia štátnych jazykových skúšok,

i) vymenovanie predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky,

j) vymenovanie členov komisie pre štátne jazykové skúšky a členov skúšobných komisií.

 

Čiastka 121 Zbierka zákonov č. 321/2008 Strana 2615

Prebrané zo www.zbierka.sk

Za obsah prebranej časti zodpovedá výhradne IURA EDITION, spol. s r. o.

 

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY, Bratislava 30. 4. 2003 Číslo: 156/2003-42

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 27 a 28 zákona č. 279/1993 o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach a § 46 zákona č. 71/1963 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) vydáva toto r o z h o d n u t i e:   Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podľa § 27 a 289 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach vydáva Skúšobný poriadok pre štátne jazykové školy, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia.

Doc. Mgr. Martin Fronc, PhD. minister

Príloha č. 2 – POVERENIE 

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v zmysle § 10 ods. 4 d) vyhlášky č. 44/1996 Z. z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a štátnych jazykových skúškach p o v e r u j e   Štátnu jazykovú školu, Palisády č. 38 811 04 Bratislava odborným a metodickým riadením štátnych jazykových skúšok. Cieľom tohto poverenia je spolupracovať so školami, ktoré požiadajú o získanie oprávnenia na vykonávanie štátnych jazykových skúšok a metodicky a odborne ich viesť, aby dosiahli potrebné zručnosti na vykonávanie štátnych jazykových skúšok. Bratislava 1. mája 2003.

Doc. Mgr. Martin Fronc, PhD. minister školstva

Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.